Stolný tenis (anglicky: ping-pong), na Taiwane známy aj ako biliard (t. j. „stolný tenis“ (skrátene: table tennis), kantonsky hovorovo ako pingpongová vlna, je hra, ktorú hrajú dvaja alebo viacerí ľudia. V mnohých častiach sveta štyria hráči odpaľujú ľahkú loptičku tam a späť po stole malou raketou (t. j. pingpongovou pálkou) alebo odpaľujú loptičku na stolný tenis pingpongovou pálkou. Sieťové stoly proti sebe súťažia. Môže sa hrať v dvojhre alebo vo štvorhre, pričom obe strany sa odpaľujú, kým jedna nedokáže loptičku vrátiť a druhá ľahko neskóruje. Medzi raketové športy patrí stolný tenis, bedminton a tenis.

Tento šport vznikol vo viktoriánskom Anglicku ako spoločenská hra po večeri pre vyššiu triedu[4][5]. Pôvodne známy ako „stolný tenis“, dnes je známy aj ako „vnútorný tenis“ (indoor tennis). Stolný tenis prekvital v Európe a Ázii začiatkom dvadsiateho storočia. Medzinárodný turnaj v stolnom tenise sa konal v Berlíne v Nemecku v roku 1926 a v rovnakom čase bola založená Medzinárodná federácia stolného tenisu. Prvé majstrovstvá sveta v stolnom tenise otvorili novú kapitolu v histórii stolného tenisu a položili základy pre budúce majstrovstvá sveta. Majstrovstvá sveta v stolnom tenise sa konali raz ročne od roku 1926 do roku 1939. ITTF sa rozhodla oddeliť individuálne a tímové súťaže, počnúc 47. majstrovstvami sveta v stolnom tenise v roku 2003. Rakety, hracie loptičky a pravidlá stolného tenisu sa v priebehu rokov dramaticky zmenili. Pôvodná raketa bola mierne opracovaná drevená doska, ktorá bola neskôr potiahnutá ovčou kožou. Neskôr Európania potiahli raketu gumenými časticami. Raketu s hrubou špongiou vynašli Japonci začiatkom 50. rokov 20. storočia.

V lete 1988 bol stolný tenis prvýkrát oficiálne uznaný za olympijský šport.