Stolný tenis (anglicky: ping-pong), na Taiwane známy aj ako biliard (t. j. „stolný tenis“ (skrátene po anglicky: stolný tenis), kantonsky hovorovo ping-pong vlna, je hra, ktorú hrajú dvaja alebo viacerí ľudia. v mnohých častiach sveta štyria hráči odbíjajú ľahkú loptičku tam a späť na stole malou raketou (t. j. pingpongovou pálkou) alebo pingpongom odbíjajú loptičku na stolný tenis. netopierové stoly sa môžu hrať ako dvojhra alebo štvorhra, pričom obe strany sa navzájom udierajú, kým jedna nedokáže vrátiť loptičku a druhá ľahko skóruje.

Tento šport vznikol vo viktoriánskom Anglicku ako spoločenská hra po večeri pre vyššiu triedu[4][5]. Pôvodne známy ako „stolný tenis“, teraz je známy aj ako „halový tenis“ (halový tenis). Stolný tenis prekvital v Európe a Ázii na začiatku dvadsiateho storočia. V roku 1926 sa v nemeckom Berlíne konal medzinárodný turnaj v stolnom tenise a zároveň vznikla Medzinárodná federácia stolného tenisu. Prvé majstrovstvá sveta v stolnom tenise otvorili novú kapitolu v histórii stolného tenisu a položili základy pre budúce majstrovstvá sveta. Majstrovstvá sveta v stolnom tenise sa konali raz ročne v rokoch 1926 až 1939. ITTF sa rozhodla oddeliť súťaže jednotlivcov a družstiev počnúc 47. Majstrovstvami sveta v stolnom tenise v roku 2003. Rakety na stolný tenis, hracie loptičky a pravidlá sa v priebehu roka dramaticky zmenili. Pôvodná raketa bola mierne opracovaná drevená doska a neskôr bola potiahnutá ovčou kožou. Neskôr Európania potiahli raketu gumovými časticami. Raketu s hrubou špongiou vynašli Japonci začiatkom 50. rokov minulého storočia.

V lete 1988 bol stolný tenis po prvý raz oficiálne uznaný za olympijský šport.